Rozdiel medzi platmi stredo- a vysokoškolsky vzdelaných je v priemere v Českej republike a na Slovensku viac ako 36 až 40 percent. Ak vám nestačí ani tento platový rozdiel (a zanedbáme predĺženie študentského života o 5 či viac rokov), je potrebné poznamenať, že bohatší ľudia žijú dlhšie a šťastnejšie.

O 7 rokov viac

Ak porovnáme predpokladanú dĺžku života rôznych príjmových skupín, ľudia nachádzajúci sa v spodnej štvrtine budú pravdepodobne žiť až o 7 rokov kratšie ako 25 percent najbohatších. Chudobnejší majú väčšiu tendenciu trpieť ochoreniami srdca a rakovinou.

Vedci ponúkajú mnoho teórii, prečo to tak je. Najrozšírenejšia hypotéza hovorí, že majetnejší majú lepší prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Taktiež, medzi bohatými nájdeme menej fajčiarov a môžu si dovoliť kupovať kvalitnejšie potraviny.

Občas však nastane prípad z opačnej strany, keď sa človek nemôže stať bohatým kvôli svojím zdravotným problémom, ktoré mu bránia pracovať na plný úväzok a míňať veľa peňazí na zdravotnú starostlivosť.

Vysoká škola pomôže aj v takejto situácii, pretože aj keď budete pracovať na polovičný úväzok, stále si môžete nájsť lepšie zamestnanie ako bez nej.

Viac v James P. Smith: Healthy Bodies and Thick Wallets: The Dual Relationship between Health and Economic Status.

Príjem a šťastie

Ako hovorí známy vtip, lepšie je byť smutný v Audi ako šťastný na bicykli. Podľa viacerých prieskumov je ale častejší opačný prípad.

Dobrým príkladom je štúdia Richarda Easterlina. Svojím prieskumom ukázal, že ľudia, ktorí zarábajú viac ako 75 tisíc dolárov ročne ohodnotili svoje šťastie v priemere na 2,8 bodu (zo 4). Priemerná hodnota skupiny zarábajúcej menej ako 20 tisíc dolárov ročne bola len 2,0.

To dokazuje, že lepšie zarabajúci ľudia sú väčšinou šťastnejší ako tí z nízko-príjmovej skupiny.

Viac v Richard A. Easterlin: Income and Happiness: Toward a Unified Theory.

Okrem vzdelania a spoločenského uznania teda titul z vysokej školy (väčšinou) prináša aj dlhší a šťastnejší život. A to už za to stojí, nie?