Ako sa človek stane veľvyslancom? Prihlásili ste sa na pozíciu, alebo ste dostali ponuku?

Ja osobne som dostal ponuku. V obchodných oddeleniach diplomacie som pôsobil dlhšie, ako existuje samostatné Slovensko, a keď mi ponúkli tento post, nemohol som odmietnuť.

Prečo ste sa rozhodli prijať práve Českú republiku?

Česká republika je našim najbližším susedom, bola to výzva, ktorá sa neodmieta. Z minulosti som tu mal množstvo kontaktov a známych. Nevidel som jediný dôvod, prečo by som sa nemal stať veľvyslancom v ČR.

Ako vyzerá bežný pracovný deň veľvyslanca?

Záber tejto práce je veľmi široký a teda je ťažké definovať jeden deň, ktorý sa podobá druhému. Pochopiteľne, má svoju štruktúru, ktorú si sami postavíte. Okrem rôznych administratívnych úkonov, ktoré sa s touto pozíciou spájajú, je to aj plnenie zadaní, ktoré prichádzajú z ministerstva, ale aj rozvoj vzájomných vzťahov v primárnych oblastiach, ktoré si stanovíte. Vzťahy našich krajín sú veľmi blízke a často zabezpečujeme pracovné cesty ľudí z najvyššej úrovne štátnej správy.

Vo svojej kariére ste sa vždy zameriavali skôr na obchodné záležitosti, je to vaša priorita aj na poste veľvyslanca?

Každý z nás k niečomu inklinuje, práca veľvyslanca ale ovplyvňuje veľa oblastí a je pre mňa výzvou venovať sa takým, ktorými som sa vo svojom doterajšom pôsobení nezaoberal. Musím povedať, že ekonomické zameranie je pre mňa určitou prioritou a tejto problematike venujem dosť veľa času.

Takže sa prioritne zameriavate na rozvoj obchodu medzi Českou a Slovenskou republikou?

Áno, ide o rozvoj obchodu, investícii, o vízie rôznych spoločných projektov. Aktívne sa zúčastňujem aj veľtrhov a výstav, ktoré sa nekonajú len v Prahe, ale hlavne v Brne. Tejto problematike naozaj venujem výraznú pozornosť.

„Vzťahy SR a ČR dozreli“

Mohli by ste nám povedať konkrétne plány v najbližšej dobe?

Som veľmi rád, že sa mi určitým spôsobom poradilo posunúť už aj tak veľmi nadštandardné vzťahy medzi Českom a Slovenskom na ešte vyššiu úroveň. Minulý rok sa prvýkrát uskutočnilo stretnutie všetkých zástupcov vlád oboch krajín, ktoré samozrejme naštartovali lepšiu a vyššiu kvalitu možnej spolupráce do budúcnosti. Toto stretnutie nebolo ojedinelé a plánujeme z neho urobiť tradíciu.

Ako veľvyslanec riešite aj medzinárodné problémy, mohli by ste nám niektorý z nich opísať?

Samozrejme sa nám stávajú aj veci, ktoré nie sú celkom príjemné. Slovensko ako susedná krajina Českej republiky generuje záujmy rôznych, aj kriminálnych, živlov. Faktom je, že je tu niekoľko stoviek slovenských väzňov. Ak mám povedať konkrétny prípad, nedávno sa nám podarilo zachytiť jedného slovenského občana, na ktorého bol vydaný európsky zatykač. Prišiel si na naše veľvyslanectvo vybaviť osobné doklady. V spolupráci s políciou sme ho potom zatkli.

Ako sa od rozdelenia Československa zmenili vzťahy týchto dvoch krajín?

Určite nabrali novú kvalitu. Z môjho pohľadu, pocitu a skúseností môžem povedať, že naše vzťahy dozreli. Spontánne sme sa stali rovnocennými partnermi, ktorí si navzájom pomáhajú a podporujú. Členstvo oboch krajín v Európskej únii či NATO nám k tomu vytvorilo ideálne prostredie. Za zmienku stojí aj zoskupenie Vyšehradskej štvorky, kde sa riešia spoločné medzinárodné problémy, napríklad v oblasti energetiky, obrany či infraštruktúry.

Podľa vás sú teda v súčasnosti vzťahy medzi Českom a Slovenskom lepšie, ako keď sme boli jedna krajina?

Sú vyvážené a spontánne. Odbúrali sa rôzne trecie plochy, ktoré po roku 1989 postupne prichádzali. Myslím si, že sporné veci, ktoré určitým spôsobom rezonovali a aj negatívnym spôsobom ovplyvňovali viacero oblastí, boli odbúrané. Som rád, že môžem v súčasnosti rozvíjať pozitívnu agendu.

„České VŠ sú dlhodobo na vyššej úrovni“

V ktorej krajine je podľa vás lepšie vysoké školstvo?

Pre mňa ako veľvyslanca Slovenskej republiky je ťažké priznávať nejaké nedostatky. Objektívne si ale myslím, že české vysoké školstvo je dlhodobo na vyššej úrovni. Pochopiteľne, problémy oboch krajín v oblasti školstva sú takmer identické a myslím si, že aj spolupráca medzi ministrami je v tomto smere veľmi intenzívna a väčšina z nich vyžaduje aj určitú koordináciu. Jasným dôkazom toho je, že množstvo mladých Slovákov vidí v českom vysokom školstve lepšiu perspektívu, a preto navštevujú české školy.

Koľko Slovákov v ČR študuje?

Na českých vysokých školách študuje približne 20–22 tisíc Slovákov. Je to zapríčinené aj historicky, bolo to tak aj počas Československa.

Aký je trend po vyštudovaní? Zostávajú v ČR, vracajú sa na Slovensko, alebo pôsobia v iných krajinách?

Nemáme konkrétne štatistiky tohto vývoja. Trendom je, že veľké percento študentov zostáva nie len v Českej republike, ale posúva sa ďalej. Aj keď z toho nemám radosť, tento trend je dlhodobý.

Podnikáte ako veľvyslanec SR nejaké kroky, aby ste prilákali viac českých študentov na Slovensko?

Žiadne špeciálne aktivity nepraktizujeme. Sú naštartované parametre a možnosti, ktoré poskytujú obe krajiny mladým ľuďom, a v zásade takáto iniciatíva nie je program dňa.

Koľko Čechov študuje na Slovensku?

Je ich radikálne menej. Pravdepodobne je to zapríčinené aj určitou jazykovou bariérou, ktorú som pociťoval aj ja počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Povedal by som, že Slováci riešia tento problém oveľa flexibilnejšie.

„VŠE má v poslednej dobe dobrý zvuk“

Určitým trendom je aj to, že Česi prestávajú rozumieť slovenčine. Myslíte si, že je to pravda?

Tento trend je zaznamenaný, existoval však aj v minulosti. Zmenili sa podmienky, takže pravdepodobne počet takýto ľudí narástol, pretože sa najmä mladí Česi menej so slovenčinou stretávajú.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí sa chcú stať veľvyslancami?

Samozrejme musia začať so vzdelaním, byť so sebou poctivý, pracovitý a hlavne trpezlivý. Táto pozícia je určitým spôsobom vrchol kariéry. Kariérny postup je veľmi pomalý a vyžaduje si dlhodobú orientáciu na túto profesiu.

Ktorú vysokú školu by ste týmto ľuďom odporúčali?

To je ťažké povedať, pretože je množstvo oblastí, ktorým sa človek môže venovať. Pokiaľ sa pýtate na kvalitu, v ČR je to samozrejme Karlova či Masarykova univerzita, ale aj Vysoká škola ekonomická, ktorá má v poslednej dobe dobrý zvuk a dobré postavenie v celoeurópskom priestore.

Čo je najväčším problémom v práci diplomata?

Pravdepodobne pôjde o osobný život. Diplomati putujú po svete, takže sú vystavení stresu z nového prostredia omnoho častejšie ako ostatné profesie. Často sa jedná o kultúrne veľmi odlišné prostredie, z tohto pohľadu je to veľmi náročné na adaptáciu. Ide však aj o rodiny. Pre tie to často znamená veľký šok, deti často navštevujú školy v štyroch krajinách. Diplomati aj týmto spôsobom platia určitú cenu.